V rubrike „Inšpirácie od redakcie TRENDreality“ nájdete článok venovaný rekonštrukcii mestského bloku Elektrárne.
Odkaz na článok:
http://reality.inspiracie.etrend.sk/redakcia/prestavba-a-revitalizacia-komplexu-elektrarni.html?utm_source=reality&utm_medium=hp&utm_campaign=blogbox

Prestavba a revitalizácia komplexu Elektrární

Súťaž na premenu mestského bloku v Žiline vyhralo štúdio Plural.

Žilinská spoločnosť Istrofinal vyhlásila v októbri 2014 architektonickú súťaž na prestavbu a revitalizáciu historického komplexu Elektrární v Žiline na mestský polyfunkčný blok.

Celý komplex donedávna vlastnila a využívala spoločnosť Stredoslovenská energetika. Ako sa píše v podmienkach súťaže, územie malo túto funkciu už od roku 1908, v ktorom bola daná do prevádzky Parná elektráreň – objekt Ciachovne.

Od roku 1926 celý elektrárenský podnik prevzala spoločnosť Spojené elektrárne severozápadného Slovenska, ktorá v roku 1941 začala stavať novú administratívnu budovu – objekty A a B a táto bola sprevádzkovaná v roku 1943.

Novým vlastníkom komplexu sa po presťahovaní Stredoslovenskej energetiky do nových priestorov v meste stala spoločnosť Istrofinal KN. Zámerom vlastníka je zrenovovať hodnoty a vzácne dedičstvo do podoby, ktorá si zachová pôvodnú nadčasovú tvár a zároveň novým obyvateľom poskytne pohodlie moderného bývania.

Projekt počíta aj s užitočnou občianskou vybavenosťou, aby bývanie v centre zabezpečovalo obyvateľom potrebnú infraštruktúru pre aktívny mestský život.

Do súťaže prišlo 11 návrhov, z ktorých porota vybrala ako víťazný návrh Martina Jančoka a Michala Janáka zo štúdia Plural. Udelila aj druhé a dve tretie miesta.

Slovo autorov súťažného návrhu:

Zásady revitalizácie komplexu bývalých Elektrární

Zámerom návrhu je urbanisticky zadefinovať a adekvátne posilniť typologicky bohatý mestský blok komplexu Elektrární v Žiline. Cieľom konceptu je vytvoriť ucelený mestský blok s vertikálnym rozdelením zástavby do autonómnych objektov, pričom dôležitým aspektom návrhu je jeho adaptabilita a možnosť etapizácie výstavby.

Návrh stanovuje jasne vymedzené objemy, štruktúruje existujúcu zástavbu na menšie jednotky, ktoré sú ľahšie spravovateľné a umožňujú budúce zmeny. Idea využitia objektov nepredpisuje konkrétne funkcie. Predstavuje typologické formy, ktoré predpokladajú viacero možností využitia.

Existujúci blok je v niekoľkých prípadoch neskorších dostavieb zo 60. a 90. rokov 20. storočia premodelovaný a doplnený o nové objemy tak, aby ponechal priechod spájajúci ulice Republiky a M. R. Štefánika. Pôvodný objekt prvej administratívnej budovy Elekrární je nahradený novým bytovým domom s výškou totožnou s objektami na ulici Republiky. Blok je na ulici M. R. Štefánika doplnený o nový objekt bytového domu rovnakého objemu a proporcií. Samostatne stojaca budova Považskej galérie umenia (PGU) dotvára otvorený blok smerom do námestia Andreja Hlinku.

Vzniká tak blok s dvomi charakteristickými výškami zástavby. Odstup novonavrhovaných domov od PGU vytvára z oboch strán veľkorysý nástup do vnútrobloku a súčasne sa vysporiadava s výškovým rozdielom oddelených častí bloku. Jednoznačné prerušnie zástavby v mieste vstupov do územia vťahuje pešiu zónu do vnútrobloku. Osamostatnenie objektu PGU vyzdvihuje jej význam v rámci územia.

Vnútroblok

Blok vo vnútri vymedzuje verejný priestor s ťažiskom na osi medzi Ciachovňou a novým vstupom do PGU. Na tomto mieste vzniká rozptylný priestor pred Ciachovňou a vyvýšené pódium vo dvore PGU. Zmena výškovej úrovne zreteľne opisuje priestor patriaci objektu PGU, vytvára jej (dnes chýbajúci) vlastný nástupný priestor, slúži ako terasa kaviarne Emócia, obslužná rampa galérie a vytvára prepojenie s Ciachovňou a jej novým kultúrnym využitím.

Sekundárny rozptylný priestor pred hlavnou sálou Ciachovne, v “závetrí” z jej východnej strany, je priestorom pre expanziu aktivít kultúrneho centra do exteriéru. Charakter vnútrobloku sa smerom na juh postupne mení na intímnejší a v jeho najjužnejšej časti slúži najmä obyvateľom bytových domov.